ANNALES MUSEI NATIONALIS SLOVACI ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA ARCHEOLÓGIA 27 ROČNÍK CXI – 2017 ANNALES MUSEI NATIONALIS SLOVACI ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA ARCHEOLÓGIA 27 ROČNÍK CXI– 2017 Bratislava 2017 ANNALES MUSEI NATIONALIS SLOVACI ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA CXI– 2017 ARCHEOLÓGIA 27 Predseda redakčnej rady/Head of editorial board PhDr. Juraj Bartík, PhD., Bratislava Redakčná rada/Editorial Board Doc. PhDr. Gertrúda Březinová, CSc., Nitra Mgr. Radoslav Čambal, PhD., Bratislava PhDr. Beáta Egyházy-Jurovská, Bratislava PhDr. Zdeněk Farkaš, PhD., Bratislava Doc. PhDr. Matej Ruttkay, CSc., Nitra Prof. PhDr. Stanislav Stuchlík, CSc., Opava Dr. Eric Vrba, Boston Zostavovateľ/Edited by PhDr. Vladimír Turčan Preklad do nemeckého a anglického jazyka/translation into English and German languages: REELS, s. r. o., Stephanie Staffen a autori Publikácia je recenzovaná/publication is reviewed Grafická úprava /Graphic design Marianna Lázničková, Erika Mészárosová Tlač/Print: Bittner print s.r.o Vydalo/Published by: Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum, Bratislava 2017 Náklad/Numbers of the copies: 350 kusov © Slovenské národné múzeum-Archeologické múzeum/Slovak National Museum-Archaeological Museum 2017 ISBN 978–80–8060–414–1 ISSN 1336-6637 OBSAH – INHALT 7 13 15 37 ALENA ŠEFČÁKOVÁ: Praveké kresby v jaskyni Domica Prehistoric Drawings in Domica cave 43 47 BARBARA DANIELOVÁ: Medená sekera z Hruštína Fund eines Kupferbeils aus Hruštín 49 61 ADAM GAŠPAR: Obilné jamy v praveku stredného a dolného Ponitrianska Grain pits in prehistory of Nitra region 63 77 JURAJ BARTÍK – TOMÁŠ ZACHAR: Ozdobný štít únětickej kultúry z Gajar Verzierter Schild der Aunjetitzer Kultur aus Gajary 81 87 DAVID VÍCH: Pozdně bronzový depot se štítovou sponou z Moravské Třebové Spätbronzezeitliche Hort mit Blattbügelfibel aus Moravská Třebová 89 96 PETER ŠIMČÍK: Plasticky zdobená mazanica z Prešova- Nižnej Šebastovej Plastisch verzierter Huttenlehm aus Prešov-Nižná Šebastová 97 PETER C. RAMSL: Bronze- und eisenzeitliche Gräberfelder in Nordostösterreich: topographische Lage, Strukturen, und geschlechtsspezifische Bestattungsareale anhand von ausgewählten Beispielen Pohrebiská z doby bronzovej a železnej v severovýchodnom Rakúsku: poloha, štruktúra a rodové areály na vybraných príkladoch 107 4 TOMÁŠ MICHALÍK: Paleolitické nálezy z Prašníka a Trstína. Príspevok k paleolitickému osídleniu severovýchodnej časti Malých Karpát Palaeolithic finds from Prašník and Trstín. Towards a Palaeolithic settlement of the north-eastern part of the Small Carpathians 109 130 RADOSLAV ČAMBAL – IGOR BAZOVSKÝ: Neskorolaténske sídliskové objekty v Bernolákove, okr. Senec Spätlatènezeitliche Siedlungsobjekte in Bernolákovo, Bez. Senec 133 136 MIROSLAVA DAŇOVÁ: Rímsky prsteň z Trenčína Roman ring from Trenčín 137 152 VLADIMÍR TURČAN: Včasnostredoveké sídliskové objekty z Bernolákova Frühmittelalterliche Siedlungsobjekte aus Bernolákovo 153 161 LUCIA PILKOVÁ – PETRA ŠIMONČIČOVÁ KOÓŠOVÁ: Predmety každodennej potreby z Čeboviec – Zeleného hradu (okr. Veľký Krtíš) Gegenstände des alltäglichen Bedarfs aus Čebovce – Zelený hrad (Bez. Veľký Krtíš) 163 178 MICHAL PÍREK: Gajary – Posádka vo svetle historických prameňov Gajary – Posádka im Lichte historischen Quellen 179 192 MAREK BUDAJ – MICHAL PÍREK: Nálezy z 14. – 15. storočia z hradu Tekovská Breznica Funde vom 14. – 15. Jahrhundert von der Burg Tekovská Breznica (Bez. Žarnovica) 197 196 197 204 KOLOKVIUM VLADIMÍR TURČAN: Pätnásty ročník kolokvií k otázkam rímsko-germánskej archeológie Fünfzehnter Jahrgang der Kolloquien zu Fragen der römisch-germanische Archäologie ZDENĚK BENEŠ: Doklady výzdoby ozubeným kolečkem (radýlkem) na sídlišti z počátku doby římské v Mlékojedech, okr. Mělník Evidence of Cog-wheel Ornamentation on a site from the beginning of the Roman era in Mlékokojedy, Mělník District 205 212 EDUARD DROBERJAR – RADKA KNÁPEK: K labskogermánské radélkované keramice Zur elbgermanischen Keramik mit Rädchenverzierung 213 222 KRISTIAN ELSCHEK: Rädchenverzierte Keramik der römischen Kaiserzeit vom südlichen Marchgebiet Radielková keramika z doby rímskej z južného Pomoravia 223 233 LINDA KOVÁCSOVÁ – JÁN RAJTÁR: Urny zdobené ozubeným kolieskom z vybraných hrobov pohrebísk v Kostolnej pri Dunaji a v Sekuliach Rädchenverzierte Urnen von ausgewählten Gräbern der Gräberfelder von Kostolná pri Dunaji und Sekule 235 244 JAROSLAVA RUTTKAYOVÁ – MATEJ RUTTKAY: Keramika zdobená radielkom z Ponitria a Požitavia Rädchenverzierte Keramik aus dem Nitra und Žitava Gebiet 245 250 VLADIMÍR VARSIK: Nádoby zdobené ozubeným kolieskom z kvádskeho sídliska vo Veľkom Mederi Rollrädverzierte Gefässe aus der quadischen Siedlung von Veľký Meder 251 268 PETR ZAVŘEL: Tečkovaná a radélkovaná výzdoba na keramice starší doby římské z jihočeských lokalit Die Punkt - und Rädchenverzierung auf der Keramik der älteren römischen Kaiserzeit aus den südböhmischen Lokalitäten 271 RECENZIE Juraj Bartík: Zoja Benkovsky-Pivovarová – Bohuslav Chropovský: Grabfunde der frühen und der beginnenden mittleren Bronzezeit in der Westslowakei.Nitra 2015. 273 Skratky časopisov a periodík – Abkürzungen von Zeitschriften und Periodika 5 ZBORNÍK SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO MÚZEA CXI– 2017 ARCHEOLÓGIA 27 RÍMSKY PRSTEŇ Z TRENČÍNA1 MIROSLAVA DAŇOVÁ Keywords: Roman period, ring, gem, Germanic settlement of Slovakia, Trenčín museum Abstract: Roman ring from Trenčín. The ring from Trenčín (Pollakova tehelňa site) is part of a larger set of items from the territory of presumed Germanic settlement. It is specific in terms of its material: a transparent glass gem with a transversal white vein on which the goddess Venus is depicted. Analogies of the ring and gem are known from various parts of the Roman empire and enable the item to be dated relatively reliably to the 1st century A.D., at the latest to the 1st half of the 2nd century. We consider the ring to be one of the most interesting Roman imports from Trenčín and its surroundings, which might be linked Marcus Aurelius’ military campaign. Prsteň s gemou pochádza z lokality Trenčín – Pollakova tehelňa. Do Trenčianskeho múzea ho v roku 1973 odovzdal Jaroslav Somr, ktorý ho získal počas terénnych úprav na území bývalej Pollakovej tehelne, v katastri dnešného Trenčína2. V tejto lokalite bolo už začiatkom 20. storočia identifikované germánske osídlenie a početné germánske nálezy sú zmiešané s rímskymi importmi (sklo, terra sigillata, mince). Variabilita i počet nálezov indikujú významnejšie lokálne germánske centrum (Mádl 1930, 66; Krekovič 1983, 157; Rajtár 2008, 180, obr. 8, 181, obr. 9; Hrnčiarik 2009, 155, Kat. 190; Hrnčiarik 2013, Teil II, 182-183 Kat. 2136-2147) a to i napriek tomu, že počas obdobia získavania archeologického materiálu nebolo možné vykonať riadny archeologický prieskum (Nešporová 1980, 74). Prsteň (obr. 1) bol pôvodne označený ako korálik (prír. č. 137/73; evid. č. A 3303) a až pri neskoršom spracovaní identifikovaný ako bronzový prsteň so sklenenou gemou. Má tenkú objímku o vnútornom priemere približne 1,4 cm a celkovú hmotnosť len 1,6 g. Šírka objímky sa smerom k očku mení z 0,15 až na 1,0 cm pri očku. Jej dolná časť chýba, napriek tomu je možné prsteň priradiť k typu Guiraud 2 (Guiraud 1989, 181, najbližšie k 2a?). Prsteň nemá vytvorené plecia a objímka je bez ďalšieho zdobenia. Ide o typ prsteňa, ktorý bol podľa Hélène Guiraud obľúbený od čias Gaia Iulia Caesara do prvej polovice 3. stor. po Kr. Bádateľka Ivana Popović tento tvar prsteňa v Panónii datuje na základe analógií i vlastného výskumu prevažne do 1.-2. stor. po Kr. (Popović 1992, 97 Kat. 104 [bronz], 102 Kat. 120 [železo]). Ďalšie analógie sú známe i z územia Panónie: Siscie/Sisak (Rendić-Miočević 1993, 161, Kat. 216 [zlato]), Gerulaty/Bratislavy-Rusoviec (Pichlerová 1981, 158 ŽH 108.2 [striebro] a 148 ŽH 97.8 [železo]; Daňová 2016, 111 Kat. 1 a 2) alebo dnešnej lokality Nagylózs (Kubitschek 1926, 106c, Tab. 3.1.c. [zlato]). Tento typ prsteňa sa vyskytoval na celom území Rímskej ríše a v 1. stor. po Kr. sa stáva jedným z najpoužívanejších. Je dôležité podotknúť, že veľkosť prsteňa a šírka objímky nelimitovali spôsob jeho nosenia. Rímski občania často nosili prstene aj na malíčkoch ľavej ruky ako odznak svojej príslušnosti k Rímskej ríši. Dokladom toho sú najmä náhrobné stély s vyobrazením takto noseného prsteňa (obr. 2). Gema (obr. 3) zasadená v prsteni má rozmery 1,2x0,8 cm a je hrubá 0,3 cm. Farba gemy je medová s bielou priečnou žilkou širokou 0,25 cm. Priehľadný materiál a zvyšky opalesknej vrstvy na okrajoch gemy potvrdzujú, že bola vyrobená zo skla. Malá časť gemy v ľavej dolnej časti je odštiepená. Zaujímavým prvkom je biela žilka, ktorá imituje vrstvené polodrahokamy (najčastejšie acháty). Podobné sklenené gemy s jednou alebo dvomi paralelnými žilkami sú pomerne početné v zbierkach Metropolitného Obr. 1. Trenčín. Rímsky prsteň z Pollakovej tehelne. Zdroj: Autorka. múzea, kde sú datované do obdobia 2. polovice 1. stor. Fig. 1. Trenčín. Roman ring from Pollakova tehelňa. Source: author. 13UtVSHYRNEROVSUDFRYDQêYćDNDJUDQWRP9(*$  D9(*$   25DGDE\VRPVDWêPWRSRćDNRYDODNROHJRP70LFKDOtNRYL36FKUHLEHURYLD-6RPURYL]7UHQþLDQVNHKRP~]HD]DVSUtVWXSQHQLHSUVWHĖDNãW~GLX D]DGRSOQHQLHLQIRUPiFLtRMHKRS{YRGH 133 Obr. 2. Detail stély rímskeho občana Petronia Rufa s prsteňom na malíčku ľavej ruky. Nájdené na území dnešného Walbersdorfu (Rakúsko), dnes v Soproni Múzeum. Datovanie 50-70 po Kr. Zdroj: http://www.ubi-erat-lupa.org/monument. php?id=422 Fig. 2. Detail of the stela of the Roman citizen Petronius Rufus wearing a wing on the little finger of his left hand. Found on the land of present-day Walbersdorf (Austria), now in Sopron museum. Dated to 50 – 70 A. D. Obr. 3. Trenčín. Gema a odtlačok vyobrazenia na prsteni. Zdroj: Autorka. Fig. 3. Trenčín. Gem and imprint of the depiction on the ring. pred Kr. ( Spier 1992, 148-181 Kat. 412-423) a poznáme ich aj zo zbierky Kapitolského múzea v Ríme (Gallottini 2012, 139 Kat. 205: 1. stor. pred Kr. a 132 Kat. 192: 3. – 2. stor. pred Kr.), Národného múzea v Ljubljane (Nestorović 2005, 30 Kat 30 – augustovská doba), Rímsko-germánskeho múzea v Kolíne (Krug 1981, 197 Kat. 123; 198 Kat. 129; 199 Kat. 133; 205 Kat. 164; 207 Kat. 174, 175; 208 Kat. 180, 181; 213 Kat. 213; 217 Kat. 239; 219 Kat. 246: všetky 1. stor. pred Kr – 1. stor. po Kr.). Prevažná väčšina analógií sklenených gem bola datovaná do 1. stor. pred Kr. a gemy zo zbierok v Ríme poukazujú na možný pôvod v helenistickej tradícii (Gallottini 2012, 132 Kat. 192: 3. – 2. stor. pred Kr.). Na všetkých uvedených gemách sa nachádzajú božstvá alebo héroovia z gréckej mytológie. Problematika si bude vyžadovať ďalšie podrobnejšie štúdium, avšak neprítomnosť týchto gem v neskorších obdobiach a motív vyobrazených héroov a božstiev indikujú špecifickú povahu tohto materiálu. Na geme z Trenčína je vyobrazená stojaca nahá postava v kontraposte z ľavej strany. Obe ruky sú pokrčené v lakťoch a smerujúce k hlave. Z pravej ruky visí dole kus odevu, pravdepodobne plášť. Boky, nohy a brucho postavy pôsobia pomerne robustne. Vyobrazenie má vyrytú základovú líniu. Presnejšiu identifikáciu vyobrazenia sťažuje materiál gemy (sklo), v ktorom sa nezachovali detaily tváre, hlavy alebo drapéria odevu. Chýbajúce iné atribúty a najmä postoj identifikuje postavu ako Afroditu Anadyomene – v Rímskej ríši je ekvivalentom Venuša Anadyomene. Býva zobrazovaná ako vystupuje z mora buď nahá, s oblečením odloženým vedľa seba (obr. 4) alebo len s chitónom spusteným okolo pása. Jej ruky smerujú k hlave akoby si upravovala účes. Na niektorých vyobrazeniach ju môže sprevádzať Eros (v starorímskej mytológii mu zodpovedá Amor). Tento spôsob vyobrazenia bohyne je v antike populárny od helenizmu a do popredia sa dostal od 1. stor. pred Kr., kedy Polycharmes z Rhodu vytvoril sochu Afrodity/Venuše Anadyomene (Oxford 2015, 430 ). Ten istý okamih bol v antickej mytológii známy najmä vďaka opisu Homérskom hymne na Afroditu: „O krásné Afrodítě, té bohyni s čelenkou zlatou, ctihodné, budu zpívat, jež hrazená města má všude na Kypru, ležícím v moři, kam po vlnách hučících kolem v jemných chomáčcích pěny ji zanesla Zefyru síla, vanoucí vlhkým dechem. Tam Hóry s náčelkem zlatým rády ji přivítaly; hned v božské ji oděly roucho, na hlavu nesmrtelnou ji vložily čelenku skvostnou, ze zlata zrobenou zdobně, pak po dírek lalůčků ušních zapjaly z mosazi šperk a ze zlata drahocenného, potom ji přes jemnou šíji ji na hruď bělostí skvoucí spustili řetízky zlaté, takové, jakými samy Hóry s náčelkem zlatým se zdobily, kdykoliv měly vstoupiti v otcův palác a v bohů půvabné plesy...“ (Hymnus na Afroditu VII.) Jej podoba v okamihu zrodenia bola motívom sochárskeho umenia, drobnej plastiky či numizmatiky. Rímski autori Strabón a Plínius Starší spomínajú mimoriadne pôsobivý obraz Afrodity Anadyomené od maliara Apella, ktorý bol pôvodne v chráme Asklepia na Kose. Obyvatelia ju však poslali do Ríma Oktaviánovi, aby ju venoval pamiatke G. I. Caesara v jeho 134 Obr. 4. Afrodita/Venuša Anadyomené. Mramorová socha v Museum of Fine Arts Boston. Datovaná medzi roky 100 pred Kr. – 70 po Kr. Pôvod: Malá Ázia. Zdroj: http://www.mfa.org/collections/ object/statuette-of-aphrodite-rising-from-the-seaanadyomene-150256 (8.8.2017) Fig. 4. Aphrodite/ Venus of Anadyomene. Marble statue in the Museum of Fine Art, Boston. Dated to between 100 B.C. and 70 A. D. Origin: Asia Minor. novopostavenom chráme. Oktavián im na oplátku znížil ročný tribút o sto talentov striebra (Plinius, Naturalis Historia XXXV.36.6; Strabón, Geography, Kniha XIV.2.20). Toto vyobrazenie je početne zastúpené aj na gemách z Carnunta (Dembski 2005, 77 Kat. 242-244), Brigetia (Gesztelyi 2000, 56 Kat. 108), územia Itálie (Gallottini 2012, 127 Kat 184; Sena Chiesa 1966, Kat. 269-272), a z rozsiahlych zbierok (napr. AGDS I.2, Kat. 748; AGDS I.3, Kat. 2175). Podľa bádateľky Antje Krug produkovali gemy s vyobrazením Venuše najmä centrá v Malej Ázii, kde bol jej kult mimoriadne populárny už od čias helenizmu a presadil sa aj v rímskom umení (Krug 1982, 152). Dôležitou oporou pre datovanie gemy z Trenčína je spôsob vyobrazenie. Štýl vyhotovenia gemy je podobný gemám z 1. stor. po Kr., resp. v prípade nálezov z Panónie datuje G. Dembski tieto gemy do 2. – 3. stor. po Kr. (Dembski 2005, 77, Kat. 242-244). Záver Pre čo najuspokojivejšie datovanie a historickú interpretáciu predmetu je potrebné zvážiť všetky doposiaľ získané informácie. Sklenené gemy s jednou alebo dvomi žilkami sú v dostupných zbierkach takmer výsostne datované najneskôr do 1. stor. po Kr. Zároveň sa na nich vyskytujú vyobrazenia božstiev buď nahých postáv héroov alebo tanečníkov, čo je v súlade s informáciami zistenými na geme z Trenčína. Štýlové zobrazenie postavy (proporcie, spôsob vyhotovenia) zodpovedá analógiám, ktoré väčšina bádateľov datuje do 1. stor. pred Kr. – 1. stor. po Kr., jedine G. Dembski do neskoršieho obdobia. Gema je zasadená do prsteňa, ktorého tvar bol nosený oveľa dlhšie obdobie (až do 3. stor. po Kr.), ktoré pre územie Panónie čiastočne zúžila Ivana Popović. Zároveň je treba vziať do úvahy fakt, že prsteň mohol byť v užívaní aj niekoľko desiatok rokov v závislosti od použitých materiálov ale aj jeho funkcie. Stav povrchu prsteňa z Trenčína už žiaľ nedovoľuje získať bližšie informácie o intenzite jeho používania, pretože bol povrchovo ošetrený a konzervovaný. Zvyšok opalesknej vrstvy na odlomenom kúsku gemy v ľavej dolnej časti ale poukazuje na to, že gema (a pravdepodobne aj prsteň) boli poškodené dávno pred ich nadobudnutím v 20. stor. Prsteň ako celok je možné datovať do 1. stor. po Kr., najneskôr do 1. polovice 2. stor. po Kr. Veľkosťou zodpovedá prsteňu, ktorý nosievali v tomto období rímski občania (právo nosiť prstene bolo ženám v tomto období obmedzené). Ako však interpretovať takýto predmet medzi nálezmi z germánskeho sídliska, ďaleko od hraníc rímskej ríše? Odlomená objímka prsteňa a odštiepená časť gemy indikujú, že prsteň bol používaný a v čase straty/uloženia pravdepodobne poškodený. Jeho prítomnosť na sídlisku „Pollakova tehelňa“ je možné spojiť s aktívnymi kontaktmi medzi Rímskou ríšou a barbarským prostredím počas 2. stor. po Kr. LITERATÚRA AGDS I.2 – E.Brandt /E. Schmidt: Antike Gemmen in deutschen Sammlungen. Band I: Staatliche Münzsammlung München. Teil 2: Italienische Gemmen etruskisch bis römisch-republikanisch. München 1970. AGDS I.3 – E. Brandt (Hrsg.?): Antike Gemmen in deutschen Sammlungen. Band I: Staatliche Münzsammlung München. Teil 3: Gemmen und Glaspasten der römischen Kaiserzeit sowie Nachträge. München 1972. Daňová 2016 – M. Daňová: Rímske prstene z Gerulaty. (Nálezy z výskumov Ľ. Kraskovskej a M. Pichlerovej v novom svetle). Zbor. SNM. Arch. Supplementum 11, 2016, 103-118. Dembski 2005 – G. Dembski: Die antiken Gemmen und Kameen aus Carnuntum. Wien 2005. Gallottini 2012 – A. Gallottini (cur.): La glittica Santarelli ai Musei Capitolini. Intagli, Cammei e Sigilli. Rome 2012. Gesztelyi 2000 – T. Gesztelyi: Antike Gemmen im Ungarischen Nationalmuseum. Catalogi Musei Nationalis Hungarici, Series Archaeologica III. Budapest 2000. Guiraud 1989 – H. Guiraud: Bagues et Anneaux á l´Époque Romain en Gaule. Gallia 46, 1989, 173-211. Hrnčiarik 2009 – E. Hrnčiarik: Römische Glasgefässe aus der Slowakei. Štud. Zvesti AÚ SAV 45, 2009, 151-174. Hrnčiarik 2013 – E. Hrnčiarik: Römisches Kulturgut in der Slowakei. Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei. Teil I-II. Bonn 2013. Krekovič 1983 – E. Krekovič: Poznámky k nálezom rímskych sklenených nádob na Slovensku. Musaica 26, 1983, 157-162. Krug 1981 – A. Krug: Antike Gemmen im Römisch-Germanischen Museum Köln. Frankfurt am Main 1981. Krug 1982 – A. Krug: Die „Kauernde Aphrodite“ in Kristall. The J. Paul Getty Museum Journal 10, 1982, 145-152. Kubitschek 1926 – W. Kubitschek: Römerfunde von Eisenstadt. Wien 1926. Mádl 1930 – J. Mádl: Nález římské kulturní jámy v cihelně Polákově u Trenčína. Obzor Praehist. 7-8, 1928-1929 (1930), 66-69. Nestorović 2005 – A. Nestorović: V dragulje vbrušne podobe sveta. Rimske geme Slovenije. Ljubljana 2005. Nešporová 1980 – T. Nešporová: Príspevok k osídleniu Trenčína v dobe rímskej. In: LAUGARICIO. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice 1980, 73-88. Oxford 2015 – E. A. Friedland/M. Grunow Sobocinski/E. K. Gazda: The Oxford Handbook of Roman Sculpture. Oxford 2015. 135 Pichlerová 1981 – M. Pichlerová: Gerulata Rusovce, Rímske pohrebisko II. Bratislava 1981. Popović 1992 – I. Popović: Rimski nakit u Narodnom muzeju u Beogradu. I Prstenje. Antiquity 6/I. Beograd 1992. Rajtár 2008 – J. Rajtár: Die Waagtrasse in der Slowakei. Eine Vormarschroute der Römer während der Markomannenkriege? in Rom auf dem Weg nach Germanien: Geostrategie, Vormarschtrassen und Logistik. Mainz 2008, 169-186. Rendić-Miočević 1993 – A. Rendić-Miočević: Arte e Cultura in Croazia. Colezioni del Museo Archeologico di Zagabria. Arezzo 1993. Sena Chiesa 1966 – G. Sena Chiesa: Gemme del Museo Nazionale di Aquileia, Testo + Tavole. Padova 1966. Spier 1992 – J. Spier: Ancient Gems and Finger Rings, Malibu 1992. ZDROJ ANTICKÝCH PRAMEŇOV Hymnus na Afroditu VII – Homérské hymny. Válka žab a myší. Preklad Otakar Smrčka. Praha 1959, 96. Plinius, Naturalis Historia http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.02.0137 Strabo, Geography http://www.perseus.tufts.edu/hopper/text?doc=Perseus:text:1999.01.0198 ROMAN RING FROM TRENČÍN MIROSLAVA DAŇOVÁ In order to obtain the most satisfactory dating and historical interpretation of the item, all information gained to date must be taken into consideration. Glass gems with one or two veins in accessible collections are almost always dated at the latest to the 1st century A.D. They also feature depictions of deities, either the naked figures of heroes or dancers, which conforms to the information obtained on the gem from Trenčín. The style of the depiction of the figure (proportions, method of production) fits in with analogies which most researchers date to the 1st century B.C – 1st century A.D; only G. Dembski dates them to a later period. The gem is set in a ring whose shape was worn for a much longer period (up to the 3rd century A.D.), which was partially defined for the territory of Pannonia by Ivana Popović. We must also take into consideration the fact that the ring might have been used for several decades depending on the materials used and its function. The state of the surface of the ring from Trenčín unfortunately no longer enables us to obtain further information on the intensity of its use, because its surface has been treated and preserved. However, the rest of the opalescent layer on the broken piece of the gem on the lower left side points to the fact that the gem (and probably the ring) were damaged a long time before their acquisition in the 20th century. The ring as a whole can be dated to the 1st century A.D., at the latest to the 1st half of the 2nd century. The size of the ring matches those worn at the time by Roman citizens (the right of women to wear rings was limited at that time). However, how can such an item be interpreted among findings from a Germanic settlement, far from the borders of the Roman Empire? The broken bezel and the chipped part of the gem indicate that the ring was used, and probably damaged at the time of its loss/storage. Its presence on the “Pollakova tehelňa” settlement can be linked to active contacts between the Roman Empire and the Barbarian environment during the 2nd century A.D. Miroslava Daňová Katedra klasickej archeológie, Filozofická fakulta, Trnavská univerzita v Trnave, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava Email: mirka.danova@gmail.com 136 © SLOVENSKÉ NÁRODNÉ MÚZEUM-ARCHEOLOGICKÉ MÚZEUM ISBN 978–80–8060–414–1 ISSN 1336-6637